Čierne diery

🌿 KRÁSA – STARÉ DOMY AMERIKÁNOV NA ZEMPLÍNE Americký sen na Zemplíne. Tak by sa dal nazvať zaujímavý fenomén, ktorý vznikol pred sto rokmi na východnom Slovensku. Na vidiek sa vrátili muži a ženy, ktorých chudoba vyhnala za prácou do Ameriky. Tí, ktorí mali šťastie a dokázali si dobre zarobiť, si postavili domy ako rozprávky. Vydali sme sa ich objavovať. Bez mapy, ale s očami na stopkách. Dodnes stoja v obciach ako Dúbravka a Moravany neďaleko Michaloviec. Dávno pred nami ich preskúmal miestny znalec Maroš Volovár, my sme ich nanovo nafotili do knihy Čierne diery 3, ktorá vyjde pred Vianocami. Bude to pokračovanie našej cesty za zabudnutými pamiatkami Slovenska. Amerikáni, ktorí si zarobili prácou za oceánom, priniesli na vidiek nový štýl bývania. Dokázali spojiť ľudové staviteľstvo s modernými technológiami. Objednali si bohatú výzdobu. Drahé a trvácne materiály. Koľko stál takýto dom? Okolo 80 až 100 000 Kčs, v prepočte zhruba 100 mesačných miezd baníka, ktorý neemigroval za prácou do zahraničia. Pre sedliacke a robotnícke rodiny to bola naozaj veľká čiastka. Najväčší stavebný ruch prebiehal v oblasti medzi Košicami a Užhorodom. „Temer všetky murované novostavby v Čiernom Poli vystavané boli za americké doláriky, ako je tomu skoro v každom východoslovenskom valale,“ napísal spisovateľ Elo Šándor v roku 1933 v knihe Figliari. Stále však išlo len o jednotky kusov. Treba si uvedomiť, že nie všetci vysťahovalci mali toľko šťastia. Na prelome 19. a 20. storočia emigrovala z územia Slovenska možno až štvrtina obyvateľstva, v niektorých obciach to bol každý druhý dospelý obyvateľ. Desaťtisíce mužov odišli pracovať do amerických baní a železiarní v mestách ako Pittsburgh, Chicago alebo Cleveland a spolu s nimi cestovali tisíce žien, ktoré sa o nich starali, alebo si hľadali vlastné uplatnenie. Mnohí z nich sa stali obeťou prevádzačov, zadlžili sa cestou za oceán, ochoreli alebo zahynuli pri práci – alebo keď aj vyviazli, nedokázali si našetriť ani korunu, hoci pracovali sedem dní v týždni. Boli lacnou pracovnou silou a nemali takmer žiadnu ochranu v práci ani mimo nej. . . . #ciernediery #zemplin #slovensko #slovakia #slovakarchitecture

🖤 Pamätník SNP v Banskej Bystrici – betónová škrupina „rozťatá“ na dve polovice, ako keby do nej zaťala sekera. Nová grafika Lucie Tallovej pre Čierne diery je jej prvým mimobratislavským dielom zo série Monumenty. Vznikla sútlačou čiernej farby a našej novej farby TEAL – modro-zelenej, ktorej názov nemá priamy preklad v slovenčine a je odvodený od sfarbenia konkrétneho druhu kačice. Lucia Tallová nedávno získala v Nemecku ocenenie Umelkyňa roka od Deutsche Bank. Aj touto cestou jej chceme pogratulovať a poďakovať sa za spoluprácu, ktorú sme začali ešte v roku 2016. Bol to vtedy prvý rad na Čierne diery! Povstanie bolo prelomovou udalosťou v dejinách Slovenska – a Banská Bystrica bola jeho epicentrom. Návrh pamätníka bol preto veľmi prestížnou zákazkou. Získal ju architekt Dušan Kuzma, ktorý na podobe stavby spolupracoval so sochárom Jozefom Jankovičom. Dušan Kuzma predtým absolvoval stáž u francúzskeho architekta Augusta Perreta, kde sa venoval organickej architektúre a jej spojeniu s výtvarným umením. Odvážny návrh vznikol v obrodnej atmosfére 60. rokov minulého storočia. Stavba však bola dokončená až v roku 1969, po invázii vojsk Varšavskej zmluvy. Na politický príkaz z nej museli odstrániť ústredné dielo Obete varujú od Jozefa Jankoviča. Expresívna plastika sa vrátila na svoje miesto až v roku 2004. . . . #ciernediery @lucia_tallova @muzeum_snp #socmod #risography #slovensko

🖤 POSLEDNÁ KNIHA – PRÍBEHY ĽUDÍ GEMERA Pred Vianocami vydávame ešte jednu špeciálnu knihu – a je krásna! Čierne diery sa stali známe svojimi knihami 1 a 2 o pamiatkach na Gemeri. Táto kniha pokračuje tam, kde sme skončili. Už nie je o pamiatkach, ale o ľuďoch. Takých, čo pre nás veľa znamenajú. Niekto by povedal, že žijú na periférii, ale svojim príbehom presahujú hranice regiónu. Knihu kúpite teraz na webe – eshop.ciernediery.sk „Máte doma blízku vec, v ktorej sa prelína váš osobný príbeh s príbehom regiónu a chceli by ste sa o nej rozprávať?“ Touto otázkou začína každý rozhovor v knihe. Umelkyňa a literátka Katarína Poliačiková prišla na to, že keď sa s ľuďmi rozpráva o predmetoch, ktoré sú blízke ich srdcu, niekedy sa dozvie viac aj o ľuďoch samotných. Predmety dokážu rozviazať jazyk a zaviesť rozhovor tam, kde by to nikto nečakal. V knihe sa dozviete: – čo našiel jaskyniar v hlbokej priepasti – kde sa vzala gemerská čipka – kde sa darí včelám – aké spomienky sa viažu k tetovacej ihle z väzenia – alebo ako sa dostať ku kľúčom od pamiatok Dohromady je v knihe 15 rozhovorov, to znamená 15 predmetov. Žiaľ, jeden z našich respondentov sa už nestihol dožiť vydania knihy. Pán František Szarka, posledný keramikár a vynálezca zo Šivetíc, zomrel vo veku 88 rokov. Môžeme len dúfať, že knihou odovzdáme jeho životný príbeh ďalej. Radi by sme túto knihu nazvali krásnou literatúrou. Chceli by sme, aby bola inšpiráciou k citlivejšiemu vnímaniu svojho okolia. Autorka Katarína Poliačiková sa cez rozhovory v knihe zamýšľa nad témami času, osobnej a kolektívnej pamäte. Všetky príbehy spája jedna otázka: Na čom nám v živote záleží? · Rozhovory: Gabriel Lešinský, Emília Böhmerová, František Szarka, Štefan Ander, Norbert Mogyorósi, Angela Czintelová, Tomáš Székely, Zuzana Liptáková, Matúš Molnár, Viera Kozárová, František Grlák, Peter Palgut, Johana Johanides, Oľga Bodorová, Július Barczi . . . #ciernediery texty: Katarína Poliačiková @eggtuition_ dizajn: @t_a_b_studio produktové foto: @lejaberkova #gemer #slovensko #slovakia #dnescitam #kniha #knihy

💙 Grafika, na ktorú ste čakali. Brutálny Hotel Panorama na Štrbskom Plese od japonsko-pražskej ilustrátorky Saki Matsumoto. Celý zisk z grafiky venujeme na obnovu bytového domu v Betliari. Dielo nájdete na webe – eshop.ciernediery.sk V čase konania majstrovstiev sveta v severskom lyžovaní vo Vysokých Tatrách v roku 1970 postavil na Štrbskom Plese dve stavby aj český architekt Zdeněk Řihák: Hotel Panorama (1970) a Hotel Patria (1973). Hotel Panorama sa da svojou skulpturálnou formou zaradiť medzi prejavy brutalizmu na Slovensku. Zaujal aj bieloruskú post-punkovú kapelu Molchat Doma, ktorá si ho dala na obal albumu. Fasádu hotela pôvodne tvorila striekaná omietka a drevený obklad. V roku 2011 prešiel hotel renováciou, pričom pôvodný interiér sa nezachoval, vrátane diela Rudolfa Uhera. Saki Matsumoto prišla podpísať svoju deviatu grafiku pre Čierne diery priamo k nám do Bratislavy. Mesto ju totiž oslovilo na návrh vianočnej električky. Z nášho náhodného stretnutia pred pár rokmi sa tak vykľula celkom pekná séria! . . . #ciernediery @sakikki.2 #sakimatsumoto #hotelpanorama #strbskepleso #vysoketatry #risograph #risography #risoprint #bratislava #slovakdesign #slovenskydizajn #slovakart #slovakartist #slovaktypography #slovakarchitecture #slovenskaarchitektura #slovakillustration #slovenskailustracia #ilustracia #slovensko #slovakia #grafika

🟣 AVION 1932 – NOVÁ KNIHA BRATISLAVY Avion bol obytným palácom modernej Bratislavy. Na terasách mal sprchy na osvieženie v letných horúčavách. Výťah fungoval na kľúč – alebo na mincu, ak ste boli návšteva. Vďaka modernej konštrukcii si ľudia mohli čiastočne upraviť dispozície bytov. Na radiátoroch mali merače tepla. Vo dvore výsuvné prašiaky a detský bazén. A to všetko v roku 1932! Pozývame vás na návštevu k susedom – prečítať si, ako sa im spolu žilo v Bratislave, a pozrieť sa, aké pôvodné prvky si zachovali v bytoch. Knihu kúpite teraz na našom webe – eshop.ciernediery.sk Kniha Kataríny Haberlandovej a Ľubice Voľanskej je unikátna v tom, že sa v nej spájajú dve vedecké disciplíny – je ponorom do vývoja architektúry a zároveň etnologickou sondou do života jedného susedstva. Nepreháňame, keď povieme, že túto knihu potrebuje mať doma každá bratislavská domácnosť. Avion si dali v rokoch 1930 až 1932 postaviť rodiny zo strednej triedy, ktoré využili štátnu podporu družstevného bývania počas prvej Československej republiky. Družstvo založili rodiny právnikov, lekárov, bankárov, pedagógov či architektov. V Avione bývala napríklad maliarka Ester Šimerová-Martinčeková, považovaná za prvú dámu slovenskej moderny. Obývaciu izbu a spálňu si zariadila v štýle francúzskeho art deco. V roku 1951 sa však musela z Bratislavy odsťahovať. V knihe sa dočítate, ako život Avionu zasiahli politické zmeny 20. storočia. Autorom bytového domu bol Josef Marek, jeden z generácie českých architektov, ktorí sa presťahovali do Bratislavy po vzniku Československej republiky. Avion navrhol podľa princípov modernizmu ako vzdušný a presvetlený. Niekoho možno prekvapí, že aj tie najmenšie byty mali slúžkovskú izbu. Životu slúžiek, práčok a pomocníc sa venujeme v osobitnej kapitole. . . . #ciernediery texty: Ľubica Voľanská a Katarína Haberlandová @oddelenie_architektury @historickyustavsav foto: @sladekanton dizajn: #matushnat produktové foto: @lejaberkova #avion #avionbratislava #bratislava #slovensko #slovakia #slovenskaarchitektura #slovakarchitecture #dnescitam #kniha #knihy

🟠 NOVÁ KNIHA – IKONY ARCHITEKTA DEDEČKA Táto kniha je Slovensko v obrazoch. Málokto ovplyvnil architektonickú podobu Slovenska tak ako Vladimír Dedeček. Navrhol Slovenskú národnú galériu, Slovenský národný archív či univerzitné mestečká, ako je v Nitre. My sme však nechceli odfotiť pamiatky, ktoré sa „usmievajú do kamery“. Našim cieľom bolo nafotiť architektúru v procese života. Tak ako ju ľudia používajú. So všetkými jej nedokonalosťami. Dizajnérka a fotografka Ivana Palečková zachytila 10 stavieb Vladimíra Dedečka v mestách ako Bratislava, Modra, Nitra, Zvolen a Ostrava. Fotila na 35-milimetrový film, pričom v laboratóriu sme dali vyvolať až 130 filmov. Najlepšie zábery sme vybrali do 400-stranovej knihy. Knihu si môžete kúpiť teraz na našom webe – eshop.ciernediery.sk „Moja žena posielala náš dom do horúceho pekla. Syn sa tu cíti dobre. Ja by som niektoré veci tiež poslal do horúceho pekla, ale nie všetko. Ľudia sa rôznia,“ povedal Vladimír Dedeček o ich rodinnom dome v Dúbravke. Teoretik Peter Szalay rozoberá na príklade architektovho domu jeho ďalšie stavby. Pričom sám o sebe architekt povedal: „Nikdy som sa necítil ako umelec. Vždy som sa cítil ako chlapík, čo rozumie drevu. Vedel som rúbať stromy a postaviť z nich zrub.“ Nebolo ľahké vybaviť vstup do týchto budov. Ďakujeme všetkým, ktorí nám to umožnili. Vieme, že architekt Dedeček sa dočkal uznania až na sklonku života. Jeho diela boli vždy provokatívne. Ako k nim pristupovať, ukázala Slovenská národná galéria. Nie tak dávno volali niektorí ľudia po jej zbúraní – ale jej rekonštrukcia sa stala jednou z najoceňovanejších na Slovensku. . . . #ciernediery foto: @ivpaleckova texty: Peter Szalay @oddelenie_architektury & @moravcikovadominika produktové foto: @lejaberkova #vladimirdedecek #architekt #slovenskaarchitektura #slovakarchitecture #dnescitam #kniha #knihy

🖤 PROSBA O POMOC: MAJSTER HRAČIEK Z KYJATÍC OBNOVUJE STARÚ ŠKOLU 🖤 Jeden zázrak sme spolu už dokázali. Na Slovensku takmer zmizla výroba tradičných kyjatických hračiek. Ale remesla sa chopil pán Ladislav Hedvigi a spolu s Čiernymi dierami vyzbieral dosť peňazí, aby vrátil výrobu tam, kde vznikla – do dedinky Kyjatice na Gemeri-Malohonte, v ktorej žije už len 64 obyvateľov. Teraz práce pokračujú. Pomôžte nám obnoviť ďalšie časti starej školy, ktorá si pamätá Pavla Dobšinského. Odmenou vám budú nielen hračky od pána Hedvigiho, ale tiež dávno vypredané grafiky a knihy od Čiernych dier. Prispejte na záchranu – www.startlab.sk/kyjatickehracky Aby sme vás lepšie motivovali podporiť dobrú vec, prispejte do zajtra 12:00 aspoň 10 eur (alebo viac) a vyžrebujeme vám rôzne skryté odmeny. Dvadsať grafík a kníh od Čiernych dier, ku ktorým sa už nedá dostať. Venovala nám ich zberateľka, pre ktorú to bolo jej posledné želanie – aby poslúžili na dobrý skutok. Príbeh pána Hedvigiho nadchol celé Slovensko. Rozhodol sa zostať v rodnom kraji, aby udržal pri živote remeslo starých majstrov – v obci Kyjatice, kde kedysi vyrábali nábytok a popri tom aj špeciálne hračky, napríklad drevené koníky s ornamentmi z kružidla, nafarbené z vyvarených sliviek alebo trniek. Pán Hedvigi objavil toto remeslo v starých knihách a snažil sa mu priučiť od rezbára Rudolfa Stehlíka, ktorý bohužiaľ zomrel skôr, než mu stihol ukázať prvého vyrobeného koníka. Zostal na to sám, no nevzdal sa. V prvej zbierke mu s obnovou školy pomohlo 1600 ľudí. Obnovil drevenú verandu s pomocou architekta, ktorého sme mu najali. Opravil strechu, komíny a vybavil prípojku na inžinierske siete. Pomohla aj OOCR Gemer. Teraz je čas pokračovať ďalšími miestnosťami. Poďme spolu vytvoriť zázemie na organizovanie kurzov výroby hračiek. 🖤 Ďakujeme za vašu pomoc a zdieľania. . . . #ciernediery #kyjatice #kyjatickehracky #hracky #gemer #slovensko #slovakia

⚫ NOVÁ KNIHA – Z INEJ PLANÉTY Viktor Mácha bol posledným fotografom, ktorý zdokumentoval ukrajinské závody ťažkého priemyslu pred ruskou inváziou. Cestoval až za Ural – ba dokonca až do brazílskych pralesov alebo na juh Afriky. Čierne diery mu dnes vydávajú jeho prvú knihu. Pretože je celosvetovo unikátna. Nikto nemá zbierku ako on. A to nie je vyštudovaný fotograf, ale teológ z Univerzity Karlovej v Prahe. Knihu kúpite teraz na našom webe – eshop.ciernediery.sk Viktor Mácha fotí pomníky industriálnej éry. Niektoré krátko pred zánikom. Kniha sa zameriava na krajiny bývalého východného bloku, kde sa mnohé závody zachovali ešte v pôvodnom stave – od Slovenska a Česka až po Rumunsko a Rusko. Prvé železiarne boli totiž ako Silicon Valley. Masová produkcia akostného železa a ocele viedla ku skokovým zmenám vo vývoji ľudstva, ktoré si už ani neuvedomujeme — a ktoré zásadne ovplyvnili život na planéte. Snažíme sa, aby každá naša kniha bola vizuálnym zážitkom. Preto sme oslovili autorov z „drsnej školy“, aby vymysleli jej koncept. Knihu ako filmový pás navrhol Jan Čumlivski. Ilustrácie doplnil Tomáš Klepoch. Odborné texty napísala Eva Belláková. Výber z poézie a prózy o železiarňach zostavil Ivan Motýl. Dizajn je dielom Michala Tornyaia. Nechýbajú ani denníky z ciest Viktora Máchu: „Najšťastnejší som v odľahlých halách tovární, zaliatych oranžovou žiarou žeravej ocele, keď trúchlim a spomínam na svojich najbližších, a potom doma, keď pomedzi krik detí nad rozliatym pohárom mlieka pozerám do diaľky a myslím na vysoké pece za horizontom.“ . . . #ciernediery foto: @viktormacha texty: @evabellakova ilustrácie: @tomas_klepoch produktové foto: @lejaberkova #viktormacha #steelworks #stahlwerk #czechphotographer #urbanexploration #soviet #industrialphotographer #industrialphotography #industrialarchitecture #urbexslovakia #urbexslovensko #slovensko #slovenskaarchitektura #dnescitam #kniha #knihy

🚀 Letisko Bratislava 1973. Vládny salónik navrhnutý v ére prvých letov do vesmíru. Nová žiarivá grafika na webe Čiernych dier – eshop.ciernediery.sk „Náš dizajn vyjadroval atmosféru konca šesťdesiatych rokov, keď sa lietalo do kozmu a ľudstvo zažívalo optimistické obdobie,“ povedal architekt Ján Miloslav Bahna. Spoločne s Vojtechom Vilhanom navrhli interiér vládneho salónika v štýle high-tech – so zaoblenými tvarmi, povrchmi z nehrdzavejúcej ocele, bieleho smaltu a farebným akcentom v odtieni bronzu. Bol to interiér ako zo sci-fi filmu. Zariadenie na mieru realizovali Umelecké remeslá. Posuvné dvere a steny vytvoril Vladimír Kompánek, ktorý mal v tom čase zakázané vystavovať v galériách. Bola to mimoriadna spolupráca – a predsa ju chceli zlikvidovať. V roku 2015 zachránilo prvky interiéru pred vyradením Slovenské múzeum dizajnu – a v jeho zbierke sa nachádzajú dodnes. Pripomeňme si letiskový salónik na pôvodnom mieste. Grafiku vytvoril nový autor v sérii Čiernych dier, ilustrátor Martin Maláček, známy pod prezývkou Maldo. . . . #ciernediery @maldonaut #bratislava #letisko #socmod #socialistmodernism #risograph #risography #risoprint #bratislava #slovakdesign #slovenskydizajn #slovakart #slovakartist #slovaktypography #slovakarchitecture #slovenskaarchitektura #slovakillustration #slovenskailustracia #ilustracia #interierovydesign #slovenskyinterier #slovensko #slovakia #grafika

⚫ Miznúci svet železných gigantov – ako z inej planéty. Viktor Mácha bol posledným fotografom, ktorý zdokumentoval ukrajinské závody ťažkého priemyslu pred ruskou inváziou. Cestoval až za Ural – ba dokonca až do brazílskych pralesov alebo na juh Afriky. Čierne diery mu čoskoro vydajú jeho prvú knihu. Pretože jeho zbierka je celosvetovo unikátna. A to nie je fotograf, ale vyštudovaný teológ z Univerzity Karlovej v Prahe. Kniha sa zameria na krajiny bývalého východného bloku, kde sa mnohé závody zachovali ešte v pôvodnom stave. Prvé železiarne boli totiž ako Silicon Valley. Masová produkcia akostného železa a ocele viedla ku skokovým zmenám vo vývoji ľudstva, ktoré si už ani neuvedomujeme — a ktoré zásadne ovplyvnili život na planéte. Viktor Mácha zbiera tieto pomníky industriálnej éry. Ako hovorí: „Najšťastnejší som v odľahlých halách tovární, zaliatych oranžovou žiarou žeravej ocele, keď trúchlim a spomínam na svojich najbližších, a potom doma, keď pomedzi krik detí nad rozliatym pohárom mlieka pozerám do diaľky a myslím na vysoké pece za horizontom.“ . . . #ciernediery foto: @viktormacha texty: @evabellakova #viktormacha #steelworks #stahlwerk #czechphotographer #urbanexploration #soviet #industriaphotographer #industrialphotography

🌱 NOVÁ KNIHA – ZÁHRADY BUDÚCNOSTI Čierne diery vydávajú knihu umelkyne Ilony Németh. O záhradách vhodných do sveta budúcnosti. Pretože jedna vec je zachraňovať pamiatky, ale rovnako dôležitý je citlivý prístup ku krajine. Knihu kúpite teraz na našom webe – eshop.ciernediery.sk Dielo posúva naše predstavy o tom, čo je to záhrada v kontexte súčasného sveta. Je inšpiráciou, ako pomôcť prírode regenerovať sa. Umelkyňa Ilona Németh vytvorila dve plávajúce záhrady, ktoré sa sto dní vznášali na hladine rieky. Jedna vznikla z výrezu kontaminovanej pôdy. K jej rastlinám boli dosadené druhy schopné prežiť v podmienkach klimatickej zmeny – napríklad zlatobyľ a kostrava, schopné neutralizovať ropné deriváty a iné kontaminácie. Druhá záhrada bola zostavená z bylín, ovocia a zeleniny, ktoré sa už odpradávna používajú v ľudovom liečiteľstve a navzájom si pomáhajú k zdravému rastu. Všetky druhy boli vybrané tak, aby fungovali spolu nielen esteticky, ale aby boli užitočné. Pre seba navzájom aj pre ľudí. Dielo na rieke Fulda v nemeckom Kasseli vzniklo počas konania medzinárodnej prehliadky umenia documenta fifteen. Po celý čas sa oň starali miestne dobrovoľníčky a dobrovoľníci. Po skončení výstavy sa pôda spolu s rastlinami vrátila na miesto, z ktorého vzišla. . . . #ciernediery #ilonanemeth @documentainstitut @offbiennalebudapest dizajn: @liskapeter produktové foto: @lejaberkova #zahrada #zahrady #zahradybuducnosti #kniha #novakniha #slovensko #slovakia #slovenskeumenie #slovakart #slovenskydizajn #slovakdesign

🕊️ O TOMTO SME SNÍVALI – že si svadbu zariadite podľa našej knihy Sobášne siene. Dokonca aj snúbenci z Veľkej Británie alebo Prahy pricestovali do obce Lazy pod Makytou, aby uzavreli manželstvo v sobášnej sieni z roku 1983! „Prišli len kvôli tomu, že sa im páči retroštýl,“ povedal starosta Lazov pod Makytou. Snúbencov nadchlo, že priestor bol autenticky zachovaný. „Boli dobovo oblečení a priniesli si hrebíčky,“ dodal starosta pre portál MY Trenčín. Nie je to len módny výstrelok. Nová vlna obradov prispieva k tomu, že cenný dizajn a umenie zostanú zachované. V malej koncovej dedine, ako sú Lazy pod Makytou, sa totiž konajú už len tri-štyri sobáše ročne. Potvrdzuje to aj starostka Čachtíc: „Sobášna sieň bola predmetom rôznych polemík, ale zvíťazila myšlienka jej zachovania. Áno, dala by sa zrekonštruovať moderným spôsobom, ale pre nás má svoje čaro. Som rada, že nezvíťazili názory, aby sme ju zmenili za niečo moderné – a lacné. Neraz som bola svedkom, ako ľudia čakajúci na obrad hovorili, že sa im sieň páči, pretože má svojho ducha.“ Aj preto sme sa rozhodli poslať 400 kníh do každej sobášnej siene na Slovensku. Pretože jedna vec je vydať bestseller. Druhá vec je, aby sa knihy dostali všade tam, kde ich najviac potrebujú – len o tom zatiaľ možno nevedia. 🕊️ Do vypredania zostáva už len posledných pár kníh. Nájdete ich na webe – eshop.ciernediery.sk . . . #ciernediery foto: @matejhakar výskum: @resculpture.sk #svadba #nevesta#slovakarchitecture #slovenskaarchitektura #interierovydizajn#interier #slovakdesign #slovenskydizajn #slovakphoto#slovensko #slovakia #socmod #socialistmodernism #worldofinteriors