Teraz bez srandy.
V Yeme si môžete kúpiť víno od Vdovjaka.
Pre tých, ktorí Vdovjaka nepoznajú - je to príležitosť ochutnať víno z Tokaja vyrobené bez mejkapu, ktorému nič nie je pridané a nič nie je vzaté…
Vo výbere môžete nájsť:
Muškatier ŽiWine 2024: „Oranžová prietrž chutí furmintu a muškátu tzv. Živánskosť v esenciálnej podobe.“
WineToo: „Východniarska divokosť a tokajská noblesa!“
Sabbra Cadabra 2022: „As I drink I create.“
Furmint 2021: „Furmint je kráľ. Bodka.“
Na Západe Víno Vychádza!
@yemepotraviny
📷 @vrstvy
„SAMO TÁ čo?“
„Mám novú bielizeň.“
Síce sa topí, to však znamená, že rastie. Rastie do krásy, do pohybu, do úsmevov. Zjemňuje všetko okolo seba a všetkých okolo seba. Drží sa a dotýka. Miluje očami. Vonia inak ale stále krásne. Keď máš na sebe novú bielizeň, tak vieš, že všetko je v poriadku. Teplota a dych sa stabilizuje. Život je v rovnováhe.
#sexmom&milk
Teším sa z každej zmeny počasia, pretože v tom malom priestore, ktorý je teraz mojím domovom, mojou samotou mám možnosť vidieť a zaznamenávať zmeny, zmeny ktoré sú už každodennou súčasťou môjho života a mňa.
Pokračovanie dokumentárneho cyklu SAMO TÁ čo?
#documentaryphotography #nature #photographermom #familyportrait #capturingmoments
Z dokumentárneho cyklu „ SAMO TÁ čo? “
„ Čo by bolo? Nespím, ta je mi občas temno ale samota mi nevadí. “
Sú dni a dni. Únava sa občas podpíše a človek sa zrúti lebo mu nevyšla káva s manželom. Občas sa únava pretne s ťažšími dňami a je temno. Občas sa otvoria komory, s ktorými sa treba naučiť žiť a otvárať ich s úmyslom, že už viem ako s tým pracovať. Život nás učí každý deň nové. S dieťaťom je to intenzívnejšie a otázky ohľadom života sú miestami silnejšie ako naše emócie. Horí nám planéta a systém sa rúca v neprospech poctivých ľudí ale nový módny trend je únava 😅. What the fuck. Autenticita únavy na instagrame - znamená hodinku a pól byť pred zrkadlom.
Ja sa snažím byť autentická cez fotografie. Som často s malým na materskej prechádzke, ktorá mi dáva čas premýšľať a zaznamenávať - a to mám veľmi rada. Zároveň moje temno je nič oproti tým krásnym dňom, v ktorých sa dookola usmievam a smejem.
P.S. Od kedy som sa naučila obliecť do počasia - tak toto obdobie má svoje absolútne čaro. Len je také samé.
#sexmom&milk
BIG NEWS: INTERIÉROVÁ REKONŠTRUKCIA SPOLKY
Zdravie pre všetkých bez rozdielu – to je motto nového Integrovaného zdravotného a sociálneho centra, ktoré sme navrhli a pomohli zrealizovať. V Košiciach na Poliklinike Sever tak vznikol nový priestor otvorený pre všetkých, ktorí majú bariéry k prístupu k zdravotnej starostlivosti – najmä ľudia bez domova tu nájdu podporu nielen v oblasti zdravia, ale aj bývania, práce a ďalších životných situácií.
Pre nás bola táto rekonštrukcia veľkou výzvou – a to nielen z architektonického hľadiska, ale aj pre pomerne obmedzený rozpočet. Pri návrhu sme vychádzali z konceptu trauma-informed care, teda priestoru, ktorý prináša pocit prijatia, bezpečia a pohodlia. Zároveň sme rešpektovali výnimočný charakter Polikliniky Sever a pôvodného interiéru – typický pre dobu výstavby, ktorý sme zachovali a obnovili v čo najväčšej miere. Kontrastná zelená farba usmerňuje klientelu v priestore a zároveň dopĺňa pôvodnú farebnosť interiéru. Pôvodný nábytok bol repasovaný a zrenovovaný v odtieňoch súčasnej palety a celý priestor dopĺňa neutrálne vybavenie ambulancií.
Obdivujeme prístup Nadácia DEDO a Všetci pre rodinu k pomoci ľuďom v nestabilnom bývaní a držíme palce, aby tento priestor slúžil čo najväčšiemu počtu klientov a klientiek.
Za profesionálne fotografie ďakujeme Diana Kakara Dobrescu!
Stredná priemyselná škola chemická
Autorstvo: Jozef Liščák
Realizácia: 1964 – 1969
funkcia zachovaná, po čiastočnej rekonštrukcii
Vznik strednej priemyselnej školy v Humennom súvisí s rozvojom chemického priemyslu na východe Slovenska. Podniky ako Chemko Strážske, Chemlon Humenné, Potravinársky kombinát v Trebišove či Východoslovenské železiarne v Košiciach potrebovali k svojmu fungovaniu a plneniu štátnych plánov okrem robotníkov aj kvalifikovanú pracovnú silu. Výchova nových „technických kádrov“ sa tak pre politické orgány stala jednou z priorít.
V roku 1963 rozhodli príslušné stranícke orgány a odbor školstva Východoslovenského KNV o presune školy do Humenného. Zároveň bol schválený zámer na výstavbu nového areálu v južnej časti mesta. Pod investorskou hlavičkou ONV Humenné bol projektovou prípravou poverený Stavoprojekt Prešov. Architekt Jozef Liščák vypracoval štúdiu pre 20-triednu budovu s príslušnými laboratóriami, telocvičňou a spoločenskou halou. Hlavným dodávateľom stavby sa stal Chemkostav Humenné.
Jozef Liščák pri návrhu novej školy pracoval predovšetkým s výrazovosťou fasád a komponovaním štyroch jednoduchých kvádrov do konceptu, v ktorom dominuje stredové polootvorené átrium. Vstupná časť s bohato členitou fasádou, ktorej prečnievajúca hmota druhého podlažia je podopieraná zošikmenými „nôžkami“, tvorí spojnicu medzi blokmi s učebňami. Zároveň predstavuje prístup do átria. Vertikálne okná delené plastickými článkami so svetlým sklomozaikovým obkladom sú akousi predohrou toho, čo architekt ďalej rozvíja na plochách orientovaných dnu. Štrukturálne poňatie fasád sa totiž naplno uplatnilo v átriu.
Text: @opovrhnutiesoc.sietami
Foto: @vrstvy@humennejeumenie2024
Kultúrny dom v Humennom
Autorstvo: František Jesenko
Projekt: 1968 — 1969
Realizácia: 1970 — 1975
Funkcia zachovaná, po čiastočnej rekonštrukcii.
Jednou z najvydarenejších realizácií kultúrnych domov na východe krajiny je dielo Františka Jesenka v Humennom. Architekt Jesenko z krajského projektového ústavu Stavoprojekt Prešov sa výrazne podieľal na novom obraze Humenného, ktoré ako nové centrum chemického priemyslu zaznamenalo značný povojnový rast. V lokalite spájajúcej prírodu s centrom mesta vyrástla v blízkosti mestského parku s renesančným kaštieľom civilná architektúra. Asanovaním staršej chátrajúcej zástavby vznikol priestor pre kultúrny dom s novovytvoreným námestím, ktorého súčasťou sa neskôr stal aj Pamätník oslobodenia z roku 1985 (A. Račko, V. Kohlmayer, F. Jesenko). Aj keď bol objekt uvedený do prevádzky až v polovici 70. rokov, na celkovej forme a dispozícii sa podpisuje fakt, že samotný projekt vznikal skôr, už koncom 60. rokov. Architekt pracoval s celým repertoárom prvkov doznievajúceho medzinárodného štýlu. Jednoduchý obdĺžnikový pôdorys a hmota dávajú vyniknúť presklenému priečeliu s plnou deliacou stenou. Transparentnosť čelnej fasády umožňuje vnímať aj z exteriéru dominantné dvojramenné vnútorné schodisko vedúce na podlažie k variabilnej kinosále/divadelnej sále. Presklenia na všetkých stranách fasády stavbu odľahčujú a vizuálne prepájajú interiér s exteriérom. Materiálovú bohatosť vnútorných priestorov tvorí kombinácia mramorových dlažieb a obkladov stĺpov spolu s veľkorozmernou maľbou od Mikuláša Klimčáka a drevenými povrchmi kinosály a estrádnej sály. Oba dominantné priestorové celky sú umiestnené v objekte s dôrazom na prístupnosť z rozsiahlych presvetlených predsálí.
Viac na: https://ima.ngo/stavba-dielo/kulturny-dom
📸 @vrstvy
💡📖 @opovrhnutiesoc.sietami
📎 @tmsmkr@mirapetermauks@humennejeumenie2024
Šaca je mestská časť Košíc, ktorá ale nie je úplne typickou mestskou časťou. Nachádza sa na periférii a je skôr takým samostatným mestom. Špecifická je pre svoju dominantu Východoslovenských železiarni (VSŽ), ktoré zo sebou prinášajú samozrejme určite pozitíva/negatíva. V kombinácii s rokokovým kaštieľov, mlynom, gotickým kostolom, väznicou, nemocnicou, sochou Lenina, či ževraj najlepšou zmrzkou je to veľmi zaujímavé miesto k prechádzke. Keď som dostala možnosť, byť súčasťou výskumu ako fotografka - tak neexistovala iná odpoveď ako áno. V Šaci žije náš dlhoročný rodinný priateľ, ktorý pricestoval rovnako ako môj otec z Rumunska. Zamestnal sa v železiarňach, založil rodinu a žije si tam svoj poctivý sen. Šaca je miestom, ktorého prvá písomná zmienka je z roku 1275 no zároveň je to taký Springfield zo Simpsonovcov. Každopádne tieto slová sú mojím zjednodušením a načrtnutím - nie výskumnou časťou @spolka.cc a @zuzanareveszova . Za mňa by skôr mali hovoriť fotografie. Každopádne veľmi som si to užila so @zuzanareveszova a musím povedať, že Šacu mám na svojom liste - zaujímavé/bizarné - chceš navštíviť toto miesto - pouvažovať nad jeho architektúrou, možnosťami, problémami atď. Sú tam prázdne haly na rave párty, krásny park, hotel na film, stretneš aj nejakého koňa alebo kozu, ktorá sa pasie.
Projekt bol súčasťou @xutopianet
Šaca je mestská časť Košíc, ktorá ale nie je úplne typickou mestskou časťou. Nachádza sa na periférii a je skôr takým samostatným mestom. Špecifická je pre svoju dominantu Východoslovenských železiarni (VSŽ), ktoré zo sebou prinášajú samozrejme určite pozitíva/negatíva. V kombinácii s rokokovým kaštieľov, mlynom, gotickým kostolom, väznicou, nemocnicou, sochou Lenina, či ževraj najlepšou zmrzkou je to veľmi zaujímavé miesto k prechádzke. Keď som dostala možnosť, byť súčasťou výskumu ako fotografka - tak neexistovala iná odpoveď ako áno. V Šaci žije náš dlhoročný rodinný priateľ, ktorý pricestoval rovnako ako môj otec z Rumunska. Zamestnal sa v železiarňach, založil rodinu a žije si tam svoj poctivý sen. Šaca je miestom, ktorého prvá písomná zmienka je z roku 1275 no zároveň je to taký Springfield zo Simpsonovcov. Každopádne tieto slová sú mojím zjednodušením a načrtnutím - nie výskumnou časťou @spolka.cc a @zuzanareveszova . Za mňa by skôr mali hovoriť fotografie. Každopádne veľmi som si to užila so @zuzanareveszova a musím povedať, že Šacu mám na svojom liste - zaujímavé/bizarné - chceš navštíviť toto miesto - pouvažovať nad jeho architektúrou, možnosťami, problémami atď. Sú tam prázdne haly na rave párty, krásny park, hotel na film, stretneš aj nejakého koňa alebo kozu, ktorá sa pasie.
Projekt bol súčasťou @xutopianet
Šaca je mestská časť Košíc, ktorá ale nie je úplne typickou mestskou časťou. Nachádza sa na periférii a je skôr takým samostatným mestom. Špecifická je pre svoju dominantu Východoslovenských železiarni (VSŽ), ktoré zo sebou prinášajú samozrejme určite pozitíva/negatíva. V kombinácii s rokokovým kaštieľov, mlynom, gotickým kostolom, väznicou, nemocnicou, sochou Lenina, či ževraj najlepšou zmrzkou je to veľmi zaujímavé miesto k prechádzke. Keď som dostala možnosť, byť súčasťou výskumu ako fotografka - tak neexistovala iná odpoveď ako áno. V Šaci žije náš dlhoročný rodinný priateľ, ktorý pricestoval rovnako ako môj otec z Rumunska. Zamestnal sa v železiarňach, založil rodinu a žije si tam svoj poctivý sen. Šaca je miestom, ktorého prvá písomná zmienka je z roku 1275 no zároveň je to taký Springfield zo Simpsonovcov. Každopádne tieto slová sú mojím zjednodušením a načrtnutím - nie výskumnou časťou @spolka.cc a @zuzanareveszova . Za mňa by skôr mali hovoriť fotografie. Každopádne veľmi som si to užila so @zuzanareveszova a musím povedať, že Šacu mám na svojom liste - zaujímavé/bizarné - chceš navštíviť toto miesto - pouvažovať nad jeho architektúrou, možnosťami, problémami atď. Sú tam prázdne haly na rave párty, krásny park, hotel na film, stretneš aj nejakého koňa alebo kozu, ktorá sa pasie.
Projekt bol súčasťou @xutopianet
Navštívili sme 13 miest za 20 dní.
Dokopy sme nafotili 31 budov.
Nachodili sme v priemere cca 120 km v rámci fotenia po budovách. Boli sme asi na 5 strechách. Na televíznej veži v 90m. Krásne, inšpiratívne, rýchle, občas smutné. Človek sa počas toho naučí veľa o Slovensku. Každá budova totižto skrýva nejaký príbeh doby, ľudí, stavu kde sa táto krajina ocitla/ocitá. Zároveň si prechádzaš celým Slovenskom a si v úžase z toho aká je tá naša krajina krásna. Hovorím miestami veľmi príjemné, super ľudia/mestá a niekedy zármutok. Toto všetko s mojími parťákmi @filip.kakara a prcek kakarescu. Bez Filipa, by som to fotenie nedala a spomenula som si, že už ako kamaráti sme…mali prvú výpravu fotenia architektúry niekedy v noci aby som pred východom slnka nafotila kostol. Spali sme v aute a čakali. Fotila som prvýkrát na stredoformát a vyšiel mi iba jeden film. Potom keď sme sa dali dokopy prešiel somnou celú drevenú cerkvu na východe Slovenska. Dnes v trojici sme dali začiatok projektu pre SAVku a teším sa na pokračovanie 🤍. Fotenia, života….dúfam, že nám toto parťáctvo vydrží ešte veľmi dlho. 🤍 @filip.kakara
In Košice, we have such a phenomenon - Creative people - people who know how to make fun of themselves, have a beer with you, discuss family, organize work, and do their job very well. Everything has to have a meaning or a joke. Nothing superficial, nothing superfluous, looking for the common things that are sometimes missing in creativity. Along with super direct communication, no glitz, no Tiffany bracelets, and no cool media spreading cool info about cool people. Košice is cool without anyone or Košice knowing that they are. 😃 And when I write this post, I think of many friends and colleagues from the creative industry, communities, or culture. Anyway, this post is about Maukš designers who do their work very conscientiously. They consider, recycle, try, search, discuss, educate, and listen. They have motors in them, thanks to which they explore the world. And the world recognizes them. And you can post about the underwater world with them, and you can go to the football stadium for a coffee... What could be better?
@deloitte.slovensko office in Bratislava. Interior design @io_partners_cz@mirapetermauks 🤍. 📷 @vrstvy
#interior #interiordesign #architecturephotography #architecturelovers #creativeindustry #kosice #coolpeople
