Ako som písala, dala som dokopy zopár útržkov a viet z textov, ktoré som písala počas liečby. Nech možno aspoň trošku dodaju silu a nádej tomu, kto si ich nájde.
Veľký zlom v mojom živote nastal v októbri 2017 keď som si nahmatala hrčku v prsníku a následne mi bola potvrdená konečná diagnóza. Rakovina prsníka….
Svet sa mi zrútil. Každé ráno som sa prebúdzala do toho najhoršieho sna, z ktorého som nevedela ujsť. Na samú seba som nedokázala ani len pozrieť.
Po oznámení diagnózy a slovách lekára, že je to veľmi vážne, nádor je agresívny a liečba bude náročná som sa zložila. Najprv tak potichu, vo svojom vnútri a potom nahlas. Najsilnejšia emócia, ktorá sa ma zmohla bol strach. Strach z neznámeho.
…Ako sa pripraviť na chemoterapiu? Vypadajú mi všetky vlasy? Obočie?…Nemôžem chodiť po svete bez vlasov a ešte aj bez obočia!!! To ako budem vyzerať?! Fu! A potrebujem ešte nejakú pohodlnú šatku na spanie. Nemôžem sa predsa ukázať svojmu chlapovi s holou hlavou. Nikdy!“…
…Strata vlasov bolí. Psychicky aj fyzicky.
Vypadávali postupne po 14. dňoch od podania prvej chemoterapie…
…Piatok 13-teho apríla (2018) bol Dňom narcisov a taktiež dňom mojej operácie…S tým, že nemám prsník som vo svojej najhlbšej podstate zmierená. Pretože je stále lepšie mať iba jednu kozu ako mať rakovinu….
…Dôležité je prijať nádej, že rakovina je liečiteľná.…
…Život uniká tým, ktorí žijú v tzv. zmyslovom prázdne a nežijú život plnohodnotne. Čo týmto vymysleným spojením, ktoré možno ani nedáva zmysel, vlastne myslím?
Toto asi poznáme dobre, však? „Hmm, ten obed ani neviem ako chutil. A tie čerešne kedy stihli rozkvitnúť? Jej, tu vždy kvitli maky? Túto nádhernú lúku som si po ceste do práce nikdy nevšimla a to už tade chodievam asi rok. ...atď. Už chápete? Nevidíme, nepočujeme, necítime, nevnímame.
Neuvedomujeme si krásu každého dňa a čaro okamihov….A ešte viac nám je samozrejmé, že príde ďalší deň. A dúfame, že bude krajší, lepší, úspešnejší, slnečnejší, teplejší...
….Rakovina ma učí žiť plnohodnotne a mať otvorené oči, srdce a zmysly. Vidieť, vnímať, počúvať, cítiť... TU A TERAZ!
*pokračovanie v komentári*
#breastcancersurvivor#life
Keď som sa pred 5 rokmi dozvedela, že mám rakovinu prsníka, agresívnu, rýchlo sa šíriacu a čaká ma liečba v podobe silných chemoterapií, ktoré zabíjajú aj bunky zdravé, ktoré mi spôsobia prechod, pozastavia môj cyklus, vynorila sa mi otázka - Ako celá táto liečba ovplyvní moje telo a jeho fungovanie ? Budem môcť mať v budúcnosti deti ?
Rozhodli sme sa navštíviť kliniku umeleho oplodnenia. Veď za informácie nič nedáme. Chceli sme zistiť aké sú možnosti, či nám k tomu celému povedia niečo viac.
Na klinike nám vysvetlili proces zamrazenia vajíčok. Proces, ktorý by mohol trvať aj mesiac a možno i o čosi dlhšie. Hormonálne injekcie, odber vajíčok..proces, ktorý nemusí byť úspešný na prvý krát. Môj muž v tom momente vôbec nebol stotožnený s pichaním nejakých hormónov do môjho tela a po ďalšie, tlačil nás čas, ktorý zohrával v mojom prípade veľmi dôležitú rolu. S liečbou agresívneho nádoru bolo treba začať hneď.
Vedeli sme, že najdôležitejšie je začať liečbu, vyliečiť ma a potom budeme riešiť čo bude. Predsa najprv potrebujem prežiť a uzdraviť sa aby sme sa v budúcnosti mohli stať rodičmi.
Počas obdobia liečby sme sa naučili riešiť veci aktuálne. Prestali sme sa akosi zaoberať tým čo bude o mesiac, rok, dva. Zameriavali sme sa vždy na to, čo bude v najbližších dňoch. Čo ma v rámci liečby čaká najbližšie. A tak sme si povedali aj v prípade otázky, čo ja a moja plodnosť, že to budeme riešiť až to bude aktuálne. Že predsa musí existovať viacero možností.
Vždy sme vedeli, že si chceme založiť rodinu no po ukončení liečby sme akosi cítili, že sa ešte nebudeme ponáhľať a počkáme kým tomu bude cca 5 rokov.
Po necelých 5 rokoch to prišlo. Prirodzene ❤️
Vždy som dúfala, verila, vedela. Keď sa moje telo spamätalo z chemošiek a môj cyklus sa navrátil, vedela som, že som zdravá žena, ktorej všetko funguje ako má. Že ten nádherný božský zázrak nastane 🙏
Prečo toto celé vlastne píšem? Pretože nie je nič silnejšie a dôležitejšie v zlom období ako mať nádej. Pretože aj ja, keď som bola diagnostikovaná v 27 rokoch s rakovinou prsníka a všetky moje životné plány sa mi v momente rozpadli, nebolo nič silnejšie ako mať nádej. Nádej, ktorú mi dodávali pozitívne príbehy reálnych ľudí
Robíš zo mňa lepšieho človeka 🩵
Učíš ma byť viac láskavou, empatickou, počúvať, vnímať a viac porozumieť 🫶
Ďakujem,že práve teba môžem viesť týmto životom…že sa sprevádzame navzájom…
#motherandson
Posledný spam z lyžovačky, lebo to bol jeden úžasný zážitok 🤩 Ja, vášnivý lyžiar, ktorý miluje hory a sneh, konečne po viac ako 5 rokoch na lyžiach a rovno v najväčšom lyžiarskom stredisku v Rakúsku na dvoch ľadovcoch 💙
Ďakuejm, že mi bolo dopriate 🥹🫶 Z tohto výletu budem čerpať energiu ešte veľmi veľmi dlho 😌
#sölden#skiaustria#alps
Splnený sen 💙⛷️ Lyžovačka v najväčšom Rakúskom stredisku a všetko čo k skvelej lyžovačke patrí. Partia skvelých ľudí, počasie na objednávku bez jediného obláčika, scenérie ako z katalógu, najazdených 190km, zjazdená FISka, 2 ľadovce, apresski párty, aperol….
Ďakujem @84_rudie , že som sa mohla pridať k vašej bande a hlavne ďakujem môjmu manželinovi, že mi umožnil odísť z domu na 5 dni a užiť si to, čo milujem 💙⛷️🥹
#ski#solden#lyzujeme#tirolaustria
Laaaaajf 🥳🤩
O tomto som snívala a ono sa to splnilo. Lyže, kopce v 3000m.n.m., Alpy, výhľady…Dj? Omg 😱🤩
#apresskiparty #solden#apresski#electricmountainfestival
Samozrejme, že tento moment si sem odložím a zazdieľam 🥰
Čakala som kadečo, ale že môj takmer čerstvý trojročak sa prvý krát postaví na lyže a prelyžuje takmer 2 hodiny som nečakala 🤩
Vravím od začiatku, musím si vychovať lyžiara nech mám parťáka na lyžovačky a skialp ⛷️😊♥️
#lyzujeme#firsttimeskiing
Veronka opäť na skialpe po 4 rokoch 🤩
Nádhera 🥰 Dali sme si výšľap na Chatu pod Chlebom z Trusalovej (6km, 950 výškových metrov).
Happy jak dva grepy som. Príroda, slnko, sneh, pohyb a zistenie, že vládzem 🤭♥️
Ďakujem, že môžem 🙏
#skialpmalafatra#skialpslovakia#malafatra#chatapodchlebom
Život sa deje. Zmeny sa dejú…
A posledné týždne ste to cítili aj na mojich hodinách v HYC… 💛…častejšie záskoky najskôr na nedeľných hodinách, neskôr aj na tých počas týždňa.
S novou prácou prišiel aj nový rytmus – deň má zrazu akosi menej hodín a víkend menej dní na rodinu, domácnosť,seba.
Preto som sa rozhodla nateraz ukončiť spoluprácu s HYC.
Nebolo to jednoduché. Úprimne – chýbate mi.
Vytvorili sme spolu komunitu, ktorá mi bola oporou, radosťou a motiváciou.
Ďakujem vám za dôveru, energiu a každý úsmev na podložke. 💛
Verím, že v živote sa veci dejú presne tak, ako majú. Len treba veriť, odovzdať sa procesu. Dôverovať a počúvať svoj vnútorný hlas…(overené na vlastnej kozí 🙏)
Vždy keď sa jedny dvere zatvoria, otvárajú sa nové…
Konečne ma začali baviť tieto aktivity. Neviem, či je to jeseňou, ktorú zbožňujem a ktorá ponúka množstvo darov na DIY aktivity, alebo tým, že Mateo sa zapája ( s vínimkou keď sa nezapojí 😁) a reálne niečo vyrobí.
Doteraz to bol len telefón plný uložených nápadov, posledné dni sme konečne aj niečo zrealizovali.
Ako je to u vás ? Máte doma s deťmi “krúžky šikovných rúk”?
#diywithkids#materstvo
