Dry leaf (alebo folha seca) je futbalový termín, ktorý pomenúva prudkú strelu s nepredvídateľným smerom – imituje padajúci list. Nie je teda nutne o sile, ale o technike a neviditeľných silách vzduchu. Hneď v expozícií filmu hľadíme na impresie mesta, spiace túlavé psy, sochu futbalového hráča či doslova suché lístie v sprievode avantgardnej hudby gruzínskeho skladateľa Giorgiho Koberidzeho. Spočiatku vnímam iba farby, teplé svetlo, sugestívnu hudobnú kompozíciu a komprimovaný obraz. Každý filmový záber je takmer maľba, v ktorej sa pod pixelmi objavujú ďalšie a ďalšie náhodné kinetické zoskupenia tvarov a farieb. – Tereza Dodoková
⚽️🍁⚽️🍁⚽️🍁⚽️🍁⚽️🍁⚽️🍁⚽️🍁⚽️🍁⚽️
🪨🫥🎬🪨🫥🎬🪨🫥🎬🪨🫥🎬🪨🫥🎬🪨🫥🎬🪨🫥🎬🪨🫥🎬🪨🫥
Tereza Dodoková: Priesvitné telá (BONUS TRACK)
„Lyrická subjektka Dodokovej textov je pozorovateľkou zaznamenávajúcou únavu, odcudzenie, absenciu, prieluky medzi budovami, časopriestormi, emocionálnymi zónami a takmer nepatrné pohyby a pnutia medzi subjektkou a iným/i. Únava nie je internalizovaná či katalogizovaná, nie je diagnózou; je symptómom i jeho príčinou, siahajúcou do hĺbky pamäti individuálnej i kolektívnej, ľudskej i planetárnej, pamäti hmyzu, flóry, hornín. Únava označuje, usvedčuje, vypovedá, s neúprosnosťou prestupuje materiálno, fyzické telá, ducha i duchov, paradoxne uvádza do pohybu, neanestetizuje. Emocionalita gesta strohosťou povrchu básnického jazyka v niektorých veršoch odkazuje k formátu scenára, v hlbších vrstvách sa stáva vzdorujúcou, rozstrieštenou a všadeprítomnou,“ píše k výberu Terézia Klasová.
🪨🫥🎬🪨🫥🎬🪨🫥🎬🪨🫥🎬🪨🫥🎬🪨🫥🎬🪨🫥🎬🪨🫥🎬🪨🫥
Tereza Dodoková: Priesvitné telá
„Lyrická subjektka Dodokovej textov je pozorovateľkou zaznamenávajúcou únavu, odcudzenie, absenciu, prieluky medzi budovami, časopriestormi, emocionálnymi zónami a takmer nepatrné pohyby a pnutia medzi subjektkou a iným/i. Únava nie je internalizovaná či katalogizovaná, nie je diagnózou; je symptómom i jeho príčinou, siahajúcou do hĺbky pamäti individuálnej i kolektívnej, ľudskej i planetárnej, pamäti hmyzu, flóry, hornín. Únava označuje, usvedčuje, vypovedá, s neúprosnosťou prestupuje materiálno, fyzické telá, ducha i duchov, paradoxne uvádza do pohybu, neanestetizuje. Emocionalita gesta strohosťou povrchu básnického jazyka v niektorých veršoch odkazuje k formátu scenára, v hlbších vrstvách sa stáva vzdorujúcou, rozstrieštenou a všadeprítomnou,“ píše k výberu Terézia Klasová.
✊🏻 Dnes je posledný deň výstavy Vzdorujúci archív Any de Almeida @_dealmeida_ana v @tranzitsk .
✊🏼 Portugalsko-česká umelkyňa sa vo svojom výskume zameriava na umelecké metódy archívov a skúma politiku pamäti povojnovej histórie postkoloniálneho Portugalska a normalizačného Československa.
✒️ Recenziu pre Artalk napísala Tereza Dodoková @prievan .
__
#recenzia #vystava #archiv #portugalsko #ceskoslovensko
꩜꩜꩜ Krajina exilu sa stáva prízračnou krajinou neprítomnosti a pominuteľnosti. Diela zároveň evokujú históriu absencie – či už prostredníctvom femicíd, otroctva, nútenej migrácie, alebo kolonizácie, ako aj neprítomnú históriu Latinskej Ameriky v umeleckom dedičstve 70. rokov 20. storočia. Svoju osobnú exilovú skúsenosť prelína s odporom voči koloniálnym a patriarchálnym štruktúram a jej práca s predkoloniálnymi symbolmi destabilizuje západný štandard umeleckého prostredia. Otvára tak priestor hlasom potlačených kultúr. – Tereza Dodoková ꩜꩜꩜
꩜꩜꩜ Film Undone je aktom odporu voči obmedzeniam vyplývajúcim z bežnej filmovej produkcie, homogenizácii diel a vymazávaniu audiovizuálnych dejín. Odhaľuje mocenské štruktúry, ktoré formujú kinematografiu, ale aj nové možnosti jej vnímania a uchovávania. Práca s nefilmovými archívmi preto nie je uzavretý proces, ale neustály pohyb medzi minulosťou a prítomnosťou, v ktorom sa kinematografia rozširuje za hranice dokončeného diela a existuje v priestore imaginácie, pamäti a reinterpretácie. Nefilm je tiež film. – Tereza Dodoková ꩜꩜꩜
Obrázok : skeny knihy, Tereza Dodoková
This year has been challenging, yet at times lovely, because of the kind and attentive people around me. Thank you, even though the world is on fire, I feel loved.
👻👻👻 Ako duch bez pamäti a ukotvenia v prítomnosti sa často (ne)vyskytujem ani tu, ani tam. Takmer odjakživa som mala pocit, že sa nenachádzam v priestore. Film a ploché plátno podobné disociatívnemu vnímaniu mi tak poskytujú predĺženie reality a akési bezpečie. Zahltená cudzím prostredím, ľuďmi, zvukmi, obarená a možno trochu chránená derealizačným plížením som so svojím telom vedľa seba, alebo aj niekoľko krokov vzad, navštívila filmový festival Locarno. – Tereza Dodoková 👻👻👻
Obrázok : Tereza Dodoková
