![Neviem ako začať. Ak budeš čakať môj sarkastický post, asi to bude sklamanie. Návšteva Sýrie je celkom záhul na city, ale nie ako romantická Pretty woman. Čo je dôvod navštíviť takéto miesto? Neviem, zvedavosť, vidieť niečo iné, netradičné... mal som strach, alebo aspoň čudný pocit, keď som sa rozhodol, že idem. S touto pečiatkou v pase ťa nie všade privítajú s otvorenou náručou, pocit vidiet krajinu, ktorá bola desaťročie vo vojne, ktorá bola pred svetom uzavretá a o ktorej vlastne nikto dokopy nič nevie bol lákadlo. Cesta z Beirútu trvala zhruba tri hodiny autom. Mal som vodiča a aj sprievodcu. Opusiť krajinu legálne môže málokto, preto toľko utečencov. Bál som sa, čo bude na hraniciach, ale úplná pohoda, bavili sme sa cez translator, chalan si checkol môj instagram a bez dlhých kecov, zaplatení víz som bol v krajine. Výhlady nič špeci, iba púšť. Čím bližšie k hlavnému mestu, tým väčšie sucho v krku. Prechádzať okolo zbombardovaných domov, ktoré ani neviem čo vôbec držalo ešte pokope. Dom, ktorý nemá okná ani dvere, schody sú iba sutiny, ale podľa vyvešaného opratého prádla tam asi niekto žije. Guide mi vraví, ľudia tie domy opravovali niekoľkokrát, ale vždy prišla ďalšia raketa alebo bombardovanie. Väčšina ľudí tu stratila celú rodinu. Milióny z nás utiekli a už sa nemajú kam vrátiť, nemajú žiadny domov a nemajú vôbec nikoho, štát sa o nich nepostará, nie sú tu žiadne dôchodky, nie je tu nič. To už ti tečú slzy a trasie sa ti brada aj keď si total drsňák. Opäť sa sám seba pýtam, čo tam robím? Ale zasa, ten brutálny čerstvo upečený croasant s čokoládou mi dal odpoveď, že to má aj pozitíva. Ale hneď ako sa mi horúca čokoládová plnka nalepila na podnebie som to opäť oľutoval hlavné mesto Damascus, je zvláštne tým, že staré mesto je rozdelené na moslimskú, židovskú aj kresťanskú časť a tak sú pri sebe kostol, mešita aj synagóga. Ľudia si ťa obzerajú ako atrakciu, prihovárajú sa, núkajú ti čaj, oriešky či iné drobnosti. Mesto je lacné, teda až na ubytko, ktorých je veľmi málo a práve preto stojí noc v lepšom hoteli pokojne ich celomesačný plat. Pre nás je to trocha menej, ale 150$ musíš rátať. Do mesta sa vracia život a úplne to cítiš ako ľudia chcú žiť]()
Neviem ako začať. Ak budeš čakať môj sarkastický post, asi to bude sklamanie. Návšteva Sýrie je celkom záhul na city, ale nie ako romantická Pretty woman. Čo je dôvod navštíviť takéto miesto? Neviem, zvedavosť, vidieť niečo iné, netradičné... mal som strach, alebo aspoň čudný pocit, keď som sa rozhodol, že idem. S touto pečiatkou v pase ťa nie všade privítajú s otvorenou náručou, pocit vidiet krajinu, ktorá bola desaťročie vo vojne, ktorá bola pred svetom uzavretá a o ktorej vlastne nikto dokopy nič nevie bol lákadlo. Cesta z Beirútu trvala zhruba tri hodiny autom. Mal som vodiča a aj sprievodcu. Opusiť krajinu legálne môže málokto, preto toľko utečencov. Bál som sa, čo bude na hraniciach, ale úplná pohoda, bavili sme sa cez translator, chalan si checkol môj instagram a bez dlhých kecov, zaplatení víz som bol v krajine. Výhlady nič špeci, iba púšť. Čím bližšie k hlavnému mestu, tým väčšie sucho v krku. Prechádzať okolo zbombardovaných domov, ktoré ani neviem čo vôbec držalo ešte pokope. Dom, ktorý nemá okná ani dvere, schody sú iba sutiny, ale podľa vyvešaného opratého prádla tam asi niekto žije. Guide mi vraví, ľudia tie domy opravovali niekoľkokrát, ale vždy prišla ďalšia raketa alebo bombardovanie. Väčšina ľudí tu stratila celú rodinu. Milióny z nás utiekli a už sa nemajú kam vrátiť, nemajú žiadny domov a nemajú vôbec nikoho, štát sa o nich nepostará, nie sú tu žiadne dôchodky, nie je tu nič. To už ti tečú slzy a trasie sa ti brada aj keď si total drsňák. Opäť sa sám seba pýtam, čo tam robím? Ale zasa, ten brutálny čerstvo upečený croasant s čokoládou mi dal odpoveď, že to má aj pozitíva. Ale hneď ako sa mi horúca čokoládová plnka nalepila na podnebie som to opäť oľutoval 🥐 hlavné mesto Damascus, je zvláštne tým, že staré mesto je rozdelené na moslimskú, židovskú aj kresťanskú časť a tak sú pri sebe kostol, mešita aj synagóga. Ľudia si ťa obzerajú ako atrakciu, prihovárajú sa, núkajú ti čaj, oriešky či iné drobnosti. Mesto je lacné, teda až na ubytko, ktorých je veľmi málo a práve preto stojí noc v lepšom hoteli pokojne ich celomesačný plat. Pre nás je to trocha menej, ale 150$ musíš rátať. Do mesta sa vracia život a úplne to cítiš ako ľudia chcú žiť 🇸🇾
2 months ago
