Život mi prináša 2 roviny. Maximálny výchill a existenčný panický záchvat. Problém je, že neviem úplne rozoznať, ktorý je ktorý pretože sa javia veľmi podobne. No a v najväčšom pokoji zvyknem mať najväčší stres a počas najväčšieho stresu veľký pokoj. Je to zvláštne. Je to pekné.
A stále razím moje staré dobré: každý deň vstanem a nanovo si zvykám…
S láskou,
cerco
Oh a ešte fotky, ktoré sú pekné sú od @erss_av a @simon_michalka
Cez víkend mi segra spravila make up, lebo si robí kurz, chce robiť čo ju baví. Vadimovi som napisala, že mu nepošlem fotku, lebo naživo budem viac kjut. Potom som chytila fatal error mental breakdown, pretože som nahlas začala rozprávať o veciach, čo ma trápia. Tak som rada, že som si stihla spraviť 1 foto, lebo domov som prišla s rozmazaným ksichtom. (Keďže sa nefotim pri plakaní, pretože ho fest preživam takú foto nemam.) Žiadne extra posolstvo tento post, tešim sa že túto jar (opäť) plánujem posadiť kvetiny na balkón, verím, že tentokrát už neskapú a nájdem si na ne čas. Pri kvetinkách neplačem. Ani pri zvieratkách. A keď sa (opäť) presťahujem do nového ateliéru, tak si začnem vystrihovať obrázky z časopisov a lepiť koláže, ako keď som bola malá, lebo to bol dosť dobrý pocit.
S láskou,
cerco(vá)
Nemá zmysel rok 2025 “wrapnuť” do 20 fotografií, takže vyberám náhodné ilustráky každodennosti, ktorá nemá hraníc a rutín. Bilancia tohto roku je množstvo rozpadnutých vzťahov vyrovnaných dostatočnými prechádzkami a rozmýšľaním nad tým, čo a kedy sa ako mohlo a nemuselo stať. Konštantný tlkot cerca, čo je dobré pre život, takže all in all … keď žiješ, nie je čo riešiť a keď riešiš, nie je čo žiť.
S láskou, cerco. 🫶🏻
P.S. Možno už tento rok naozaj začnem vic písať. Ale vravím si to každý rok a mám pocit, že chradnem myšlienkovo i slovne. Cyklím sa a motkám, že všetci všetko naokolo už videli, počuli a čítali a to, či niečo pustím alebo nepustím do tohto sveta už nikomu nepomáha, pretože to prestalo pomáhať mne. Tie sociálne siete sú predsalen naozaj o vylievaní si srdiečka, keď nemáš komu kam. A ja momentálne ležím v posteli, stresujem sa z natáčania, na ktoré sa musím pobaliť a tým pádom, je pre mňa ľahšie filozofovať v hlave a písmenkách nad rokom 2025, pretože sumarizovať minulosť je jednoduchšie ako čeliť prítomnosti. 🙃
Uvedomenie: Home sweet home. Oficiálne začal 3.rok bývania v karlofke a ja sa nemám na čo sťažovať. V poslednom čase žijem v nejakom obláčiku šťastia a nadšenia. Asi môže za to rázne vzpriamený banán poznania zo 6.tej fotky. Odkedy som ho zjedla, ide všetko hore kopcom, tak príjemne a stabilne. Buď je to preto, že som sa zmierila so situáciami a potlapkala sa po ramene, poplakala, popremýšľala, poľutovala, postrachovala a potom sa oslobodila a povzniesla svoje “ja” nad bežnú existenciu frázou – it is what it is, alebo preto, že sa niečo rapídne poserie. Strašná haluz nie? Tento post je zákulisie večerov, ktoré začínajú o 16:00. Celkom nám z toho šiši, ešteže je nová výstava psov na youtube a musíme pozrieť všetky kategórie.
Šírme mier a dobro. A keď vám niečo vadí povedzte to hneď narovinu. Celkom ppči taktika.
S láskou,
cerco
🐎 no kidding. Asi mi ide manifestácia, pretože začiatkom leta som na točke povedala, že chcem viac byť pri zvieratkách a pri koníkoch. Už len ísť si zjazdiť a nebyť iba wanna be poslední cowboy, ale brilantná horsegirl. (odporúčam počúvať videá)
.
S láskou, cerco
.
P.S. Mám krásny život, vážim si to a veľmi si želám nech si všetci nájdu svoje koníčky. Aj keby hobby horsing. (🤨) A to že sa nachádzam a prichádzam neznamená, že nie je únava, stressss, pochybovanie, smútok a tieto veci. Ale tie sú tu vždy takže čo už 💁🏻♀️
Ak by mali mať tieto fotky názov, volali by sa: Obyčajná prechádzka neobyčajným životom. / Jedna pekná prechádzka. / Prechádzkový drip. / Pekný západ, tak sa chvíľu neprechádzaj. / Volanie po jarnej prechádzke. / Prechádzkový matrix.
V živote je pár kapitol, ktoré viažu mnoho citov a ľudí. Moja obľúbená, ktorá je dnešným dňom dovŕšená (odovzdaním kľúča a prevzatím ukončenia dohody) je kapitola slávica. A ako sa vraví, raz si slávica, navždy si slávica - v tomto kolektíve som to cítila (a cítim), napriek turbulentným letným úvahám a dianiu. Nikdy v živote som si nemyslela, že tak obyčajná práca, môže tak neobyčajne ovplyvniť môj život. Naučili ste ma hrozne veľa a verím, že aj ja vás. Ľúbim si vás všetkých slávice, byla to jízda.
S láskou,
cerco 🥹🥹🥹
P.S. Uverejňujem veci, ktoré su pre mňa jak sa to povie core memories. 🧚🏻♀️
V poslednom čase mi dochádzajú slová, tak sa iba pokochajte krásnymi farbičkami z analógu @emcadid a mojim šklbaním lúk, ktoré mi robí radosť, napriek tomu, že včeličkám beriem papať. Hups. Veď som len človek.
Extraordinárny zážitok blížiaci sa realitou k matrixu alebo skúsenosť nad všetky doterajšie alebo zjednodušene nádych, výdych. Každopádne Sliač určite lieči srdcovocievne ochorenia, pretože inde by som už skolabovala. Nazdravie a dobru chuť 🥂
Našla som si v poznámkach niekde medzi nákupným zoznamom a zhlukom náhodných slov a mien. A presne taký pocit mám z tohto textu. Náhodný zhluk slov, ktorý skrýva mnoho nerytmických melódií, stačí si jednu vymyslieť.
.
Vidím iskru v očiach s akou sa na mňa díva,
keď tancujeme bezhlavo na našom domácom území.
Bolí ma predstava, ktorá zo dňa na deň škrie,
pod iskriacimi očami mrie
každým dňom nádej priblížiť sa mi,
napriek našej blízkosti.
Vždy, keď podíde bližšie,
uchopí ma, vzlietnem o meter ďalej.
Večná naháňačka so samým sebou.
Najradšej by som pred tebou utekala každý deň. Pretože mi dávaš pocit výnimočnosti
no nemôžem
tvoju bolesť meniť na moju túžbu,
lebo sa na zviera zmením a ty neskôr tiež.
Nikdy som na teba nezabudla,
na pocity, ktoré vo mne vyvolávaš.
No nie si princ na bielom koni.
Možno v inom univerze, v inom beztiažovom stave.
